reklama

Hra menom život

Postaví sa, opráši. Už po stý krát. Človek si predsa zvykne na všetko. Hustú bradu má zafúľanú a vlasy zlepené. Fľaša veľmi lacného alkoholu rozpustí všetky starosti z predošlého dňa. Zostane aj na pár rožkov...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Okolo obeda sa budí s bolesťou hlavy, ktorá nie a nie ustať. Človek ju musí zahnať myšlienkami, ktoré ho zničia viac ako hociktorá choroba. Starec sa prykryje novinami, ktorých dátum mu mrazivý vietor dávno vyfúkal z hlavy. Hrejú. Už po stý krát sa zamýšľa nad okamihom, keď Boh prestal dávať druhé šance. Padol na dno. Je tým, na čom sa s kamarátmi smial, no čo ho zároveň mrazilo, keď bol sám. Úporne rozmýšľa, koho vinou. Napadá ho len jedna osoba. Každé ráno sa s ňou zobúdza a každý večer zaspáva. Boh sa už len potichu prizerá, keďže On človeka nikdy neopustí. Starec sa zatvári udivene. Pálivý pocit hanby je tentokrát mocnejší než minule. Hanbí sa pred Bohom? Pred tým, ktorý ho tak dokonale pozná? Nie, hanbí sa sám pred sebou. Bolesť hlavy konečne ustupuje. Je čas spať.

Počítače a Playstationy ovládli celý svet. Každý z nás ich zrejme pozná. Ja sám za počítačom trávim veľkú časť môjho divného života plného otázok. Deti sa dnes namiesto chodenia do kostola, hrania futbalu alebo prechádzania sa, ktoré môže v človeku zanechať zvláštne príjemné pocity, venujú počítačovým hrám. Veľa mojich priateľov im už celkom prepadlo. A každému to už je zrejme jedno.
Raz som sa len tak vozil na bicykli a rozmýšľal nad životom. Bolo krásne počasie a ja som sa cítil takmer bezstarostne. Sú to tie chvíle, keď človek dokáže vyhodiť z hlavy všetky starosti, ktoré ho ešte pred chvíľou trápili a myslieť len na jednu jedinú vec. Prežívať prítomnosť, spev vtákov, rozpálenú asfaltovú cestu a slnečné lúče, ktoré ho hrejú na chrbte. Nasadil som pomalé tempo, vychutnával si tú nádheru a na um mi prichádzalo všetko, čo mám rád. Cítil som sa dobre.
Zrazu, keď som len tak pomaly, so zatvorenými očami šliapal do pedálov, som na líci pocítil závan vetra. Neprešla ani minúta a celé nebo sa zatiahlo mračnami. Spustil sa hustý dážď a premočil ma do nitky. Vietor zosilnel a mne sa zrazu šliapalo tažko. Z hlavy sa mi vytratili všetky tie veci, ktoré ma ešte pred chvíľou hriali pri srdci, zatiaľ čo Slnko ma hrialo na chrbte. Myslel som len na to, že sa na mňa lepí oblečenie a začína mi byť zima. S nádejou som sa pozrel k nebu a dúfal, že zazriem Slnko. Márne.
Dážď pomaly ustal a na poliach okolo mňa v slnečných lúčoch zažiarili dažďové kvapky, držiace sa na tráve a listoch stromov. Ten pohľad mi z hlavy vytlačil zlý pocit z búrky a dal mi možnosť zamyslieť sa nad všetkým, čo som prežil. Viem, že nie som dospelý, i keď niekedy by mi to padlo vhod. Veľa ľudí mi to denodenne pripomína. Hnevá ma to, pretože som sa ešte nedokázal zbaviť najhoršej vlastnosti - závisti. Hoci to nerád priznávam a nehovorím o tom, v hlave sa často hnevám, keď nedostanem to, čo chcem alebo keď niekto iný dostane to, čo som chcel ja. Nie je to jediná zlá vlastnosť, ktorú mám, no to tu teraz nechcem rozoberať. Všetko to píšem preto, aby ste si nemysleli, že sa nebodaj chcem cítiť priveľmi múdrym. Viem, že nie som dokonalý (ani zdaľeka), cítim však potrebu písať o tom, čo sa mi preháňa hlavou. Táto myšlienka sa mi zrodila v hlave práve pri tom úžasnom pohľade na žiariace dažďové kvapky.
Život je rovnaký ako počasie. Raz je slnečno, inokedy prší. Často sa zamýšľam, prečo existuje chudoba či bohatstvo. Prečo niektorí majú všetko, na čo ukážu prstom a iní žijú skromný život plný odopierania si a pokory. Zišlo mi na um, že to je práve ako v niektorej z počítačových hier. Myslím, že to je ten správny prístup k životu. V hre totiž každý začína od nuly. Len od neho a od jeho konania záleží, či bude v hre úspešný, bude postupovať stále bližšie a bližšie k vytúženému cieľu alebo sa uspokojí s tým, čo už v hre dosiahol a ďalej sa už len bude pozerať na to, čo vytvoril, no nenapadne ho pokračovať ďalej. Možno si povie, že už mu stačí, že viac nepotrebuje. Z jeho života sa stane stereotyp. Prestane premýšľať nad svetom ako nad hrou, ktorú môže každý dohrať až do konca. Alebo nemá dostatošne silnú vôľu na to, aby sa o to vôbec pokúsil. V hre menom život existuje však aj slovo náhoda. Nie každý dostane na začiatku hry rovnaké karty. Jeden je múdry, iný hlúpy. No tak ako v hre vie dobrý hráč využiť to čo má, aby z toho profitoval, tak aj v živote musíme nájsť to, v čom sme dobrí, lepší ako ostatní okolo nás. Ak sa nám to podarí, zistíme, že ten, ktorému sme tak dlho závideli jeho múdrosť, krásu, bohatstvo, sa zrazu stáva tým, ktorý závidí.


Filip "Brejny" Hyža

Filip "Brejny" Hyža

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajný chalan z Myjavy. Viem o živote veľa, no zároveň tak málo. Som silný, no zároveň slabý. Nikdy som nebol v kostole, no verím v Boha. Som rozumný, no zároveň zvedavý človek so slabou vôľou... Zoznam autorových rubrík:  Pocity z TohoMoje dielkaWebgameAliancia StockNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu