Prevrat

Počujem aj krúpy, prvý krát v tomto roku. Začínam uvažovať o tom, že ďalší rok je skoro za mnou. Deň za dňom, jeden za druhým, bezprostredne za sebou. Z môjho života sa pomaly ale iste stal stereotyp. Nie však taký, ako by som si vo svojom vnútri želal. Skôr stereotyp, ktorý som si nechal nadiktovať od spoločnosti, od priateľov. Už dávno viem, že mám slabú vôľu. Závidím ľuďom, ktorí si niečo zaumienia a jednoducho si idú za tým, nehľadiac na iných. Ja to nedokážem, nemám na to predpoklady. Ak by som mal svoju osobu vyjadriť pár výstižnými slovami, asi by to boli slová: emočne náladový, mierne naivný, sebavedomý, vzdelaný, no na druhej strane ovplyvniteľný, nerozvážny, sklerotický a prehnane optimistický idealista.
Môj život sa začal rapidne meniť počas letných prázdnin. Začal som holdovať alkoholu, podľahol som sile cigariet. Pár krát som skúsil aj "trávu". Hovoril som si, užívaj si prázdniny, príde škola a ty budeš znova len sedieť doma a s kamarátmi sa stretneš len cez víkendy.
Začal školský rok. Maturitný ročník. Učenia je toľko, ako nikdy, no ja už za knihami takmer nesedím. Väčšinu pracovného dňa, keď mi skončí škola, by ste ma našli sedieť niekde v bare s kamarátmi, piť pivo, fajčiť "jednu od druhej" a baviť sa v jednom kuse iba o tom, čo sa nám stalo, keď sme boli opití a podobne. Je pravda, že vďaka tomuto štýlu života som si našiel veľa priateľov, ktorých som nikdy predtým nemal, no je správne robiť niečo, o čom nie som presvedčený, že je správne a že má zmysel? Prečo nerobím to, o čom viem, že ma niekam privedie? Tieto otázky mi celkom vyfúklo z hlavy.
Včera sa mi prihovoril otec. Je to človek, ktorého nado všetko obdivujem. Keď sme ho s bratom kedysi dávno požiadali, aby prestal fajčiť, spravil to. Veľmi sa kvôli nám zmenil a práve vďaka tomu mu patrí moja úcta. Tak sa mi teda prihovoril a začal vykladať o tom, že vie, že fajčím a pijem. Vraj to trápi jeho aj mamu. Vtedy sa vo mne pohlo niečo veľké.
Rozhodol som sa, že prestanem s fajčením a alkohol budem piť iba na oslavách. Či to s mojou slabou vôľou dokážem, neviem. Jediné čo viem je, že chcem byť znova ten chlapec, ktorý sníval o tom, že bude raz ako jeho otec a niečo v živote dokáže.

Týmto článkom by som chcel osloviť všetkých fajčiarov, alkoholikov a každého, kto si uvedomuje svoje neduhy: porozmýšľajte, či na svete nie je niekto, kvôli komu Vám stojí za to sa pokúsiť s tým skončiť raz a navždy. Viem videli ste to vo filmoch, no ja Vám tu a teraz dávam skutočný príbeh a dúfam, že pochopíte, čo som Vám ním chcel povedať.
Neviem, či sa niekto odvážil prečítať tento článok až do konca, ale ak áno, ďakujem za pozornosť.